A bol pes

Akonáhle bol pes hotový, oblizol božiu ruku a Pánboh ho pohladil vľúdne po hlave.
„Čo by si si prial, pes?“
„Chcel by som bývať tu v nebi a líhať na rohožke pred tvojimi dverami.“
„To nejde, nepotrebujem psa. V nebi nie sú zlodeji. Som unavený, 5 dní som pracoval a je čas na oddych. Ty, pes, si môj majstrovský kúsok, koruna završujúca dielo. Je dobre, že mi už nezostala žiadna práce. Umelec by nemal prekročiť svoju inšpiráciu. Keby som pokračoval ďalej, už by som asi vyrábal nepodarky. Choď pes, chodˇna zem a buď šťastný.“
Pes sa zamyslel: „A čo budem na zemi  robiť, pane?“
„Budeš piť, jesť,  behať a strážiť.“
Pes sa zamračil.
„Čo ešte chceš?“
„Teba, môj pane. Nechceš ísť tiež na zem?“
„Nie, nie, pes. Nebo a hviezdy mi celkom stačia.“
Pes zvesil hlavu a šiel svojou cestou. Ale iba kúsok a potom sa vrátil.
„Panebože, keby si mi teda mohol dať nejakého pána, takého ako si ty.“
„To nejde. Čo je hotové, je hotové. Moja dnešná práca je skončená. Keby som dnes ešte niečo robil, určite by sa to nepodarilo!“
„To nevadí“ povedal pes „keď sa nepodarí, len nech ho budem môcť nasledovať všade, kam pôjde a ležať mu pri nohách, keď si sadne.“
A Pánboh pochopil, že tak veľkú prosbu by mal vyplniť. Šiel späť do ateliéru a vytvoril človeka. Človek sa naozaj nepodaril, ale pes je aj tak šťastný a spokojný.